Známy francúzsky filozof a sociológ Didier Eribon sa vo svojej najnovšej eseji vracia do obdobia posledných rokov, mesiacov a dní života svojej matky, ktorá zomrela v opatrovateľskom zariadení pre seniorov neďaleko Remeša. Autor v knihe podáva svedectvo o problémových rodinných vzťahoch, ťažkom živote robotníckej triedy, ale najmä o snahe pochopiť strach, hnev a smútok svojej matky, ktorá musela v živote znášať chudobu, mužskú dominanciu a napokon samotu a fyzický úpadok. Eribon touto detailnou sondou do staroby a umierania ženy z nižších vrstiev podrobuje kritike nielen francúzsky sociálny systém, ale aj významné filozofické a politické teórie emancipácie, ktoré pre dlhodobo prehliadanú menšinu umierajúcich seniorov nemajú žiadnu relevanciu. Seniori umiestnení do opatrovateľských zariadení nemajú žiadnu verejnú pozornosť, žiadnu politickú reprezentáciu ani hnutie. Eribon napísal túto knihu, aby dal hlas tým, o ktorých sa spoločnosť nezaujíma, a poukázal na ich politické práva.